Bloky v nasledovaní životnej cesty / Usporiadanie pracovného života
Individuálna konštelácia – prepis
Jana pôsobí vo viacerých oblastiach – ako hudobníčka, hlasová
couch(ka), blogerka, …Má vybudovanú silnú sociálnu sieť a klienti ju
oslovujú do veľkej miery sami.
Veľmi ju láka relatívne nová oblasť pôsobenia – „performance“ –
herectvo, divadlo, tanec, burlesque…kde by mohla zároveň poukazovať na
spoločenské témy tak, aby to malo význam nie len pre ňu, ale aj pre
ostatných.
Vníma na tejto svojej ceste „bloky“, ktoré jej bránia na túto (tak trochu kontroverznú) cestu vykročiť.
Navrhnem jej jednoduchý začiatok konštelácie – od ktorého sa môžeme neskôr odvíjať ďalej.
Jana (klientka sa postaví na svoju vlastnú pozícu)
Performance (do role sa postavím ja)
Stojíme oproti sebe. Jana sa ku mne priblíži – cíti neistotu, ale aj
zvedavosť.
Ja (v roli Performance) sa vnáram hlbšie do svojho prežívania. Hýbem sa,
naťahujem, tancujem a preciťujem svoje telo. Mentálna rovina je pre mňa
neobvykle výrazná Prechádzajú mnou nové nápady a vízie… predstavy
obecenstva, ľudí, ktorí ma pozorujú.
Odrazu sa celý pocit zmení na frustráciu z toho, že je tento môj
vnútorný proces príliš dlhý a žiadny záver – cieľ sa neobjavuje.
Súčasne mnou prebiehajú dva protichodné vnemy – dobrý pocit z napojenia sa na zdravé jadro, vnútornú esenciu, múdrosť – z druhej strany je to neistota a myslím, že aj hanba.
Pokiaľ nepríde reálna zmena tak so všetkým o chvíľu seknem.
V tomto štádiu z konštelácie vystupujeme. Dávame si pauzu, aby sme si mohli ujasniť to čo sme vnímali. A tiež ako chceme pokračovať ďalej.
Rozprávame sa o Janinom detstve – jej rodičia sú rozvedení a
prostredie z ktorého vychádza bolo dosť nestabilné. Jej talenty neboli
podporované – i keď im možno nikto priamo nebránil. Jej otec, aj keď
bol sám hercom, klientku do tohto prostredia neuviedol. Rozpráva o tom ako
mohla študovať herectvo, alebo sa viac tejto ceste venovať, keby…
Hovorí ďalej o šikane, ktorá trvala niekoľko rokov a súvisela s jej
telom. Cítila sa byť neprijatá, škaredá, zahanbená…
Väčšinu toho čo má a kým je vybudovala sama a stálo ju to veľa energie
a síl.
Celý tento príbeh mi rezonuje s tým čo ukazovala konštelácia – nedostatok usmernenia, dôvery, pocity hanby,…
Chýbajúca podpora a ochrana v detstve sa mnohokrát v dospelosti ukazuje ako neschopnosť nasledovať svoje zámery, život vo fantázií viac ako v realite, hlboké pochybnosti o sebe, svojej hodnote, príliš rýchle vzdávanie sa, nedôvera v osud.
V terapii sa rozhodnem doplniť práve tento chýbajúci prvok bezpečia a
ochrany.
Do konštelácie pridávam To čo ťa podporuje
Jana sa postaví do role Podpory, ja do role Performance.
Opakuje sa prvotné rozostavanie a pocity v ňom.
Akoby sa sama odsudzujem a posudzujem za to pekné čo cítim a vnímam –
i keď niekde v sebe viem, že je to pravdivé. Bojujem so svojimi
pochybnosťami. V hlave mi idú obrazy ľudí – ktorí vyzerajú správne,
správajú sa správne – ľudí, ktorí nie sú vôbec ako ja.
Pozriem sa na „To čo ma podporuje“.
Hľadím na ňu a spracovávam v sebe tieto svoje protichodné vnútorné
časti. Autentické a hlboké napojenie a na druhej strane kontakt
s fiktívnymi predstavami, ideálmi, pocitom menejcennosti a chuťou
sa skryť.
Vo svojom vnútri si vyberiem pocit pravdivosti a autentickosti…
Obe sme hlboko dojaté – ja aj Jana, pozeráme si neustále do očí.
Pozvem ju nech prejaví to aká práve je, čo cíti, v akejkoľvek podobe
zo svojho vnútra (Pozvánka od Performance k performance)
Ona vysloví „ďakujem ti, že si“ – ja na moje vlastné prekvapenie jej
odpoviem, aby to povedala sama sebe.
„Ďakujem ti, že si“ – svojej hlbokej múdrosti, svojej esencii.
Tu konštelaciu ukončujeme.
V konštelácii sme pracovali s hypotetickými – abstraktnými
postavami, ktoré reprezentovali Janine vnútorné časti, ktoré sa prejavili
takýmto spôsobom.
V spoločnej práci budeme ďalej pokračovať na liečení vzorcov z detstva,
ukotvenie spojenia s intuitívnym – autentickým ja a tiež na oslabení
orientácie na fantazijný a iluzórny svet.
Pokiaľ máte aj vy záujem o spoločnú prácu – napíšte mi pre dohodnutie si individuálneho stretnutia
Eva